Program tell - používateľská príručka

tell(1)				   Tell verzia 2.1 [26.10.1997] (C) Marek Zelem
 
   Meno
     tell - posli odkaz inemu uzivatelovi

   Syntax
     tell [@] "text" [tty]
       alebo
     tell [-i] [-f ] [@] . [tty]
 
   Popis
     Tell prikaz posle spravu "text" inemu uzivatelovi -  - na serveri
     specifikovanom . Pokial sa  neuvedie, posiela
     spravu uzivatelovi s login menom  na danom serveri (odkial je
     tell prikaz zadany).

     Ked je prikaz zavolany, posle spravu uzivatelovi v podobe 

      text odkazu

     Ak chcete poslat spravu tell-om uzivatelovi, ktory je viackrat
     nalogovany, argument tty by mal byt pouzity, aby sa sprava poslala na
     spravne tty (teda do okna, do ktoreho si zelate aby sprava prisla). 
     Inac bude sprava poslana do tty (na terminal) s najmensim idle - cas
     uplynuty od posledneho stlacenia klavesu - a to nemusi vzdy zodpovedat
     prave aktualnemu terminalu, s ktorym  pracuje. Napriklad
     niektorym programom idle time narasta napriek tomu, ze s nimi
     momentalne pracujete (vid. Joe's editor).
     Ak ako argument tty napisete '*' (pozor apostrofi alebo uvodzovky su
     nutne) alebo \* tak bude sprava poslana na vsetky terminaly na ktorych
     je adresat prihlaseny. Tuto moznost pouzivajte len v krajnych situaciach,
     lebo nieje velmi prijemna pre adresata.

     Preferencie vypisu sprav poslanych tell-om do niektoreho z momentalne
     prihlasenych okien si mozete zmenit konfiguracnym suborom .tellrc (vid.
     nizsie).
     
     Vypis sprav na terminal mozete zakazat pouzitim mesg prikazu.


     Dalsi sposob pouzitia tell-u je podobny funkcii programu mail, ale v
     tomto pripade je telo odkazu vypisane na terminal a nie do suboru
     (samozrejme pri zapnutom logovani odkazov nastavenom v konfiguracnom
     subore aj do suboru), t.j.:

     tell [@] . [tty]

     Po zadani tohto prikazu mozete pisat niekolkoriadkovu spravu, ktoru
     ukoncite napisanim bodky '.' na zaciatku samostatneho riadku 
     a odenterovanim resp. stlacite Ctrl d na zaciatku samostatneho riadku
     alebo dvakrat za sebou Ctrl d po skonceni tela odkazu.

     Ak pouzijete prepinac -i v tomto rezime, tak funkcia tell-u je takmer
     zhodna s funkciou write, teda po kazdom odriadkovani (stlaceni ET), sa
     posle riadok textu uzivatelovi .

     Prepinac -f  sposobi, ze sa text spravy nebude citat zo
     standardneho vstupu (z klavesnice), ale zo suboru . Kombinacia
     s parametrom -i je povolena, ale poradie parametrov musi byt dodrzane.

     Parameter tty ma obdobny vyznam. (vid. hore)

-------------------------------------------------------------------------------

Posielanie sprav skupinam uzivatelov

     Tell Vam umoznuje posielat spravy viacerym uzivatelom naraz a to dvoma
     sposobmi. Z prikazoveho riadku zadanim uzivatelov za sebou, oddelenych
     ciarkami (za ciarkou nesmie byt medzera!): 

       tell [@],[@],[@]... "text"

     alebo nadefinovanim skupin uzivatelov v subore .aliases vo Vasom domov-
     skom adresari.

     - popis suboru $HOME/.aliases
     Znak '#' na prvej pozicii v riadku znamena, ze sa jedna o poznamku
     a tento riadok bude pri spracovavani suboru ignorovany.

     Struktura suboru je nasledovna ->

     group_a: [@],[@],[@],...
     group_b: [@],[@],...
     group_c: [@],[@],[@],...


     priklad - obsah suboru $HOME/.aliases

       # user aliases

       # kamarati
       kamosi: kubiki, arnie@decef, www,elem, sosyk
       ircaci: vix,www,mosnymar@decef

       # kamos, ktoreho adresu nikdy neviem naspamat a som lenivy ju pisat
       kozo: jvajda@ns.somi.sk

       # dolezite 'osoby'
       operator: www, marek, strider, dedo

     Uzivatelia patriaci jednej skupine musia byt zapisani za sebou, t.j.
     v jednom riadku.

     Posielanie sprav skupine uzivatelov sa nelisi od bezneho pouzivania
     tellu, iba namiesto  uvedieme meno skupiny, napr.:

       tell ircaci "tak co pivari, kedy ideme na irc?"

     Vysledkom tohto prikladu bude zaslanie odkazu (uvedeny v uvodzovkach)
     dvom uzivatelom na lokalnom stroji (s login menom vix a www) a tretiemu
     uzivatelovi - mosnymar@decef.

     Pri posielani odkazu tell-om sa najskor spracovava subor .aliases
     vo Vasom homedir-e a az potom globalny alias subor /etc/user.aliases
     Ak teda existuje subor $HOME/.aliases, tak mena skupin rovnakeho mena
     ako skupiny uvedenej v /etc/user.aliases nahradia lokalne aliasy.

     Vnaranie aliasov je povolene. To znamena, ze pri definicii novej
     skupiny sa moze vyskytnut meno uz existujucej skupiny (alebo skupiny,
     ktora este len bude definovana) a ta sa automaticky rozvinie do skupiny
     uzivatelov.

     Pri definicii aliasov by nemal nastat pripad, ze jeden alias ukazuje
     na druhy, ktory sa uz nanho odkazuje (aj prostrednictvom ineho aliasu),
     aby nenastala slucka.

-------------------------------------------------------------------------------
Konfiguracia tell-u

     Format vypisu sprav, automaticke logovanie (zapis doslych a vyslanych
     sprav do suboru), povolenie escape sekvencii, preferencie vypisu odkazov
     pri viacnasobnom nalogovani a podobne si mozete upravit konfiguracnym 
     suborom .tellrc ulozenom vo Vasom domovskom adresari. Ak subor .tellrc
     sa vo Vasom homedir-e nenachadza, pouzije sa standardne konfiguracny
     subor /etc/user.tellrc

     Struktura suboru nie je uplne volna, pretoze pri zamene poradia
     "prikazov" v subore moze dojst k ich ignorovaniu nakolko je subor
     spracovavany tellom sekvencne zvrchu az po koniec. Konfiguracny
     subor sa interpretuje aj pri posielani sprav tell-om aj pri ich
     prijimani. Jednotlive riadky maju format
                     -> prikaz: parametre prikazu
     Pokial parametre prikazu nie su vyhradenym slovom, tak sa uvadzaju
     v uvodzovkach. Opatovne vyskytnutie sa prikazu v konfiguracnom
     subore zrusi povodne nastavenie a nahradi ho novym.

   Priklad konfiguracneho suboru $HOME/.tellrc s naslednym vysvetlenim
     jednotlivych poloziek:

     # Konfiguracny subor k tellu

     #format:        "\n\t%u@%h\7\n%s\n"
     #format:        "\n\t%d   tell from: %u@%h\7\n%s\n"

     #ctrl:      no
     ctrl:       "!m"
     8bit:       no
     escape:     no
     format:     "%d %u -> %r\t%s\n"
     outlog:     "log/tell"
     format:     "%d %u@%h -> %r\t%s\n"
     logiflogin: yes
     logfile:    "log/tell"

     ctrl:       "jm"
     8bit:       no
     escape:     no
     format:     default

     # ak mam idle viac ako 900 , tak priorita -16
     maxidle:    900     -16

     # ak mam idle menej ako 1 , tak priorita -8
     minidle:    1       -8

     # priority: z intervalu <-16,16>
     priority:   " joe "     -2  #-2
     priority:   " vi "      -2  #-2
     priority:   " vim "     -2  #-2
     priority:   " talk "    -3  #-3
     priority:   " ytalk "   -3  #-3
     priority:   " irc "     -4  #-4
     priority:   " lynx "    -5  #-5
     priority:   " tell "    -7  #-7
     priority:   "dos "      -8  #-8
     priority:   "sh "       2


     Znak '#' indikuje pre tell, ze sa jedna o poznamku. Prikazom format
     nastavite format vypisu sprav (odosielanych alebo prijimanych).
     Parametrom prikazu je bud slovo default resp. retazec uvedeny
     v uvodzkovkach. V retazci sa moze vyskytovat lubovolna postupnost
     znakov, pricom niektore maju specialny vyznam. Znaky uvedene za '\'
     sa interpretuju podobne ako v jazyku C pri formatovanom vystupe.
     Napriklad: \7 znamena riadiaci znak ^G (BELL),
                \n je riadiaci znak ^J (LF) - odriadkuje
                \t je riadiaci znak ^I (TAB) - tabelator
		atd...

     Znak uvedeny za '%' ma nasledovny vyznam:
       %u   - sa nahradi menom uzivatela (login name), ktory odkaz posiela.
       %h   - sa nahradi  (menom stroja + domeny) uzivatela,
              ktory odkaz posiela.
       %r   - sa nahradi parametrom, komu je sprava zasielana -  resp.
              skupina uzivatelov alebo alias - uvedenym pri posielani odkazu
              tell-om.
       %n   - nahradi sa nazvom odosielacieho programu. Obycajne je to "tell".
              Pouzitie je zriedkave.
       %p   - nahradi sa parametrom  uvedenym za -t, ak bol pouzity.
              Ak nebol typ zadany tak sa nahradi prazdnym retazcom "".
       %s   - nahradi sa vlastnou spravou, odosielanou alebo prijimanou.
       %m   - message - rovnaky vyznam ako %s
       %l   - nahradi sa dlzkou posielanej spravy.
       %d   - nahradi sa aktualnym datumom, kedy je sprava poslana tell-om
              respektive prijimana, vo formate den mesiac (nie je uvedeny
              rok).
       %t   - nahradi sa aktualnym casom, kedy je sprava zaslana
              alebo prijimana.
       %D   - kombinacia %t a %d pricom v datume vystupuje i rok.

     Prikazom format: default sa nastavi standardny format vypisu doslych
     sprav, t.j. pri prijimani odkazu sa Vam na terminali objavi sprava
     v podobe
                    @ text_odkazu

     Ak sa prikaz format v konfiguracnom subore nenachadza, automaticky sa
     pouziva nastavenie default.

     Prikaz ctrl povoluje respektive zakazuje prijimanie riadiacich
     znakov (ASCII 00H az 1FH) v texte odkazu. Parametrom no zakazete
     prijimanie vsetkych riadiacich znakov, teda aj LF (Line Feed -
     novy riadok). Prikaz ctrl Vam umoznuje nastavit alebo zakazat aj
     jednotlive riadiace znaky, ktore musite zapisat do uvodzoviek. Ak
     sa hned za uvodzovkou vyskytne znak '!', znamena to, ze povolujete
     vsetky znaky okrem znakov zapisanych za nim. Napriklad ctrl: "jm"
     znaci, ze povolujete iba prijimanie znakov ^J a ^M (LF a CR)
     a vsetky ostatne budu ignorovane. ctrl: "!gi" znamena, ze
     povolujete prijimanie vsetkych riadiacich znakov okrem ^G a ^I
     (BEL a HT - pipanie a tabelator) v texte odkazu. Parametrom yes
     povolite prijimanie vsetkych riadiacich znakov.

     Prikaz 8bit urcuje ako bude spracovavane prijimanie osembitovych
     znakov. Parameter yes povoluje prijimanie 8 bitovych znakov a ich
     spracovanie (vypisanie na terminal) je uz zalezitostou systemu, ako
     ich bude interpretovat. Parameter no "oreze" 8 bitovy znak, teda
     nastavi osmy bit na nulu. Tento prikaz ma vyznam napriklad pri prijimani
     odkazov posielanych prostrednictvom tell -f a nastavuje sposob akym
     budu tieto znaky vypisovane, t.j. 8bit: no sposobi, ze ASCII znaky
     od 128 vyssie budu transformovane do 7 bitovej ASCII tabulky.

     Prikaz escape povoluje (yes) resp. zakazuje (no) prijimanie ESC
     sekvencii (pre terminaly VT100 to mozu byt napriklad farby, posuv
     kurzora a pod.).

     Prikaz maxlen stanovuje maximalnu dlzku spravy, ktoru sme ochoty prijat.
     Prikaz ma jeden parameter - dlzku spravy. Ak je tento parameter no,
     tak je dlzka spravy neobmedzena. Ak prikaz nieje najdeny alebo ak je
     jeho parameter default, tak je maximalna dlzka nastavena na 1024 znakov.

     Prikaz wrap stanovuje pocet znakov, ktore mozu byt vypisane v jednom
     riadku spravy. Tento pocet je nastaveny parametrom. Ak je tento
     parameter no, tak je tato funkcia vypnuta. Ak sa pri vypise prekroci
     pocet znakov stanovenych tymto prikazom, tak sa vypise znak '\n' new line
     a este raz uvod formatu a pokracuje sa vo vypise dalej.


     Prikazom outlog nastavite meno suboru, do ktoreho sa maju logovat
     (zapisovat) spravy, ktore posielate tell-om. Spravy budu ulozene
     vo formate, ktory je momentalne nastaveny. Ten je urceny nastavenim
     v poslednom vyskyte prikazu format pred outlog. Ak sa prikaz format
     nenachadza nikde v konfiguracnom subore pred prikazom outlog, je
     pouzity format typu default. Ak ste spravu posielali tell-om Vy, teda
     neprijimali ste ju, tak sa spracovavanie konfiguracneho suboru konci
     na tomto bode - prikaze outlog. Parameter prikazu outlog sa uvadza
     v uvodzovkach.

     Prikaz logiflogin ma jeden mozny parameter - yes alebo no. Prikaz
     s parametrom yes zabezpeci, ze pokial ste prihlaseny do systemu
     a mate nastaveny subor na zaznamenavanie doslych sprav pomocou prikazu
     logfile, tak sa Vam tato sprava nielen vypise na terminal, ale aj
     zaloguje (zapise) do suboru s menom specifikovanym v prikaze logfile.
     Parameter no ma opacny vyznam, teda sprava sa nezaloguje do suboru,
     ale na terminal sa vypise. Ak sa prikaz logiflogin nenachadza pred
     prikazom logfile, tak ak ste prihlaseny tak sa sprava nezaloguje ale
     sa len vypise. (ako keby bol najdeny prikaz logiflogin: no)

     Prikazom logfile nastavite meno suboru, do ktoreho sa budu zapisovat
     spravy posielane tell-om na Vasu adresu pocas Vasej nepritomnosti, to
     znamena, pokial nie ste prihlaseni do systemu. Parameter prikazu sa pise
     v uvodzovkach. Vyskyt prikazu format pred prikazom logfile modifikuje
     format spravy (podobne ako pri prikaze outlog) zapisovanej do suboru.
     Taktiez vsetky ostatne nastavenia (ctrl, esc, 8bit, ...) sa beru do
     uvahy pri zapise spravy do logfile-u.

     Subor specifikovany prikazom logfile alebo outlog nemusi existovat. Ak
     neexistuje, tak bude automaticky vytvoreny pri prvom zapise. Ak tento
     subor existuje a nieje to regularny subor ale pomenovany socket, tak
     bude sprava zapisana do tohto socketu a tell bude cakat maximalne 3
     sekundy na odpoved, ktoru potom odosielatelovi vypise namiesto toho
     ze sprava bola zalogovana. Toto umoznuje komunikaciu so specialnymi
     demonmi prostrednictom tell-u.
     
     Namiesto mena suboru mozete napisat znak "|" a meno programu + argumeny,
     ktory bude spusteny a spravu dostane na standardny vstup. V tomto pripade
     bude tell tiez cakat na odpoved. Tato moznost vsak funguje iba ak bola
     povolena pri kompilacii tell-u.

     TIP: Ak chcete, aby sa Vam dosle spravy iba logovali do suboru
          a nevypisovali na terminal, mozete pouzit prikaz mesg n. V tomto
          pripade sa vsak uzivatelovi na druhom konci (ktory Vam spravu
          tellom zasiela) vypise, ze mate messages disabled (prijimanie
          odkazov zakazane) a odosielatel moze zostat v presvedceni, ze 
          ste spravu neobdrzali. Ak sa tomu chcete vyhnut, staci, ked si
          v sekcii nastavenie pre terminal (usek konfiguracneho suboru za
          prikazom logfile) nastavite format: "". V tom pripade sa
          odosielatelovi nevypise, ze mate messages disabled, samozrejme
          pokial mate mesg yes.

     Nastavenia za prikazom logfile platia obecne uz len pre vypis
     na terminal a koncia sa prikazom priority. 

     Prikaz maxidle nastavuje prioritu terminalu. Prvym parametrom prikazu je
     cislo, ktore udava pocet sekund idle time (cas uplynuty od posledneho
     stlacenia klavesu) a druhym parametrom je cislo, ktore udava o aku
     hodnotu ma znizit/zvysit (-/+) prioritu vypisovania spravy na terminal.
     Prikaz maxidle ma svoje opodstatnenie najma pri viacnasobnom prihlaseni
     uzivatela, ked je  prihlaseny na viacero terminalov. Ak na terminale
     presiahne idle time vacsiu hodnotu ako je dana prvym parametrom, tak sa
     priorita znizi o hodnotu druheho parametru, tzn. ze v konkretnom
     priklade (vid. vyssie) sa po 15 minutach znizi priorita o 16, co
     znamena, ze sa na terminal sprava nikdy nevypise a terminal sa chova
     akoby bol zadany prikaz mesg n. 

     Zvysovanie resp. znizovanie hodnoty priority vypisu textu na terminal
     sa vzdy vypocitava z aktualnej hodnoty priority pre dany terminal (pri
     viacnasobnom prihlaseni pre kazdy terminal zvlast) a pociatocnou hodnotu
     je 0. Hodnota priority moze byt z intervalu -16 az +16, pricom ak hodnota
     presiahne spodnu hranicu intervalu, tak sa terminal chova presne takisto
     ako pri prikaze mesg n, teda vypis sprav na terminal je zakazany. Text
     prijimaneho odkazu sa vypisuje na terminal s maximalnou prioritou
     zo vsetkych terminalov, na ktore je  prihlaseny (pozn. terminal sa
     tu chape v zmysle 'okno').

     Poznamka: Pri viacnasobnom prihlaseni uzivatela sa konfiguracny subor
               vyhodnocuje (spracovava) zvlast pre kazdy terminal (okno)!

     Prikaz minidle nastavuje prioritu terminalu a parametre su rovnake ako
     pri prikaze maxidle. Prvy paramater urcuje minimalny idle time pre dany
     terminal, tzn. ak hodnota idle time je mensia ako hodnota prveho 
     parametru, tak sa priorita zvysi/znizi (+/-) o hodnotu danu parametrom 
     dva. V konkretnom priklade (vid. vyssie) sa hodnota priority znizi
     o osem, ak cas nestlacenia klavesu je mensi ako 1 sekunda, t.j. v danom
     okne  pise nieco a nechce aby sa mu tam spravy vypisovali.

     Prikazom priority mozete explicitne urcit hodnotu priority vypisu textu
     odkazu (zaslaneho tell-om) pre dany terminal (okno), pre ktory sa
     konfiguracny subor vyhodnocuje. Prvym parametrom prikazu priority je
     meno programu, ktory v danom okne prave bezi a tento paramater urcuje
     o aku hodnotu (paramater dva) sa ma priorita terminalu zvysit/znizit
     (+/-). Meno programu sa pise do uvodzoviek a je oddelene na zaciatku a
     na konci medzerou. Ak medzera chyba na zaciatku, tak sa prikaz priority
     interpteruje ako - nastav prioritu vypisu spravy na terminal, ak je na
     nom spusteny program (resp. zadany prikaz), ktory sa konci na retazec
     zadany prvym parametrom. Ak chyba na konci, tak ak sa zacina retazcom
     zadanym prvym parametrom. Ak medzera chyba aj na zaciatku aj na konci
     prveho parametra, tak to znamena zvysenie/znizenie priority, ak sa
     vyskytuje retazec v zadanom prikaze (ktorym bol program, ktory bezi na
     danom terminali - okne - spusteny). Konkretne z prikladu uvedenom
     vyssie vyplyva, ze ak ste viackrat prihlaseni a mate spusteny napriklad
     program joe (Joe's editor) na Vasom terminali, tak sa hodnota priority
     pre toto okno (tento terminal) znizi o 2. Ak mate spusteny talk, 
     v dalsom okne, tak priorita sa znizi pre neho o 3, tzn. ze si 
     neprajete vypisovat spravy do talk-u, ale do okna s vyssou prioritou,
     teda do okna, v ktorom bezi joe. Prikaz priority: "sh" 2 znamena, ze
     pre okno v ktorom bezi lubovolny shell (tcsh, bash, csh, sh, ...) alebo
     prikaz konciaci sa na 'sh' sa nastavi (resp. zvysi - ak bola predtym
     definovana inaksie) priorita na dva.
     Podmienky pre nastavovanie priority su popisane vyssie.
     POZNAMKA: Najdenim prikazu priority pre dany program spusteny na danom
               terminali sa prezeranie konfiguracneho suboru pre tento
	       terminal konci!
     
     Pre vacsie moznosti konfiguracie boli v konfiguracnom subore zavedene
     podmienky. Na zapis tychto podmienok sluzia prikazy:
     if,elseif,else,endif. Za tymito prikazmi sa narozdiel od ostatnych
     nepise dvojbodka ":". Medzi tymito prikazmi sa nachadzaju riadky, ktore
     su bud uvazovane alebo ignorovane podla splnenia/nesplnenia podmienky za
     if alebo elseif. Prikaz if moze byt aj vnoreny. Teda v bloku prikazov
     medzi tymito prikazmi sa moze nachadzat aj dalsi prikaz if.
     Za prikazom if a elseif nasleduje podmienka. Podmienka ma nasledujuci
     format:  =="" | =="" ...
      ja nazov retazca v ktorom hladame . Ak sa v retazci 
     nachadza  napisany v uvodzovkach, tak je podmienka splnena.
     V opacnom pripade sa testuje druha podmienka oddelena znakom "|". Ak
     nieje splnena ziadna z podmienok, tak sa cela podmienka povazuje za
     nesplnenu.  moze byt jeden z tychto:
          name    - meno programu (obycajne "tell").
	  type    - typ zadany pomocou -t 
	  proc    - nazov programu, ktory bezi na prave testovanom terminale.
	            V pripade hladania prikazu outlog alebo logfile je tato
		    podmienka vzdy nesplnena.
	  user    - odosielatel spravy.
	  host    - meno/adresa stroja z ktoreho je sprava posielana.
	  rcpt    - prijemca (adresat) spravy.
	  message - text spravy.

     POZNAMKA: Konfiguracny subor sa prehladava tolko krat kolko krat je
     prihlaseny adresat spravy. Kazde taketo prehladavanie sa konci na prikaze
     priority, ktoreho prvy parameter sa vyskytuje v nazve programu spusenom
     na danom terminaly. Ak takyto prikaz nebol najdeny skonci prehladavanie
     na konci suboru. Okrem toho sa konfiguracny subor prehladava este raz.
     Toto prehladavanie sa konci na najdeni prikazu logfile.
       Okrem toho sa raz prehladava aj konfiguracny subor odosielatela
     spravy. Toto prehladavanie sa konci na prikaze outlog.

   Autor:
     Marek Zelem
     email: marek@fornax.elf.stuba.sk
     web:   http://fornax.elf.stuba.sk/~marek/

     Tento manual napisal v prevaznej miere
     Marek Kubran (kubiki@fornax.elf.stuba.sk)
     a mierne dopracoval Marek Zelem (marek@fornax.elf.stuba.sk)

   Subory
     $HOME/.aliases     - subor s vlastnymi aliasmi pre uzivatelov/skupiny
     /etc/user.aliases  - globalny subor s aliasmi skupin uzivatelov
     $HOME/.tellrc      - primarny konfiguracny subor
     /etc/user.tellrc   - sekundarny konfiguracny subor
     /etc/utmp          - na vyhladanie uzivatela 

   Pozri tiez
     mail(1), mesg(1), who(1), write(1)

   Historia
     Program vznikol ako napodobenina ineho jednoducheho programu tell.
     Naslednym dopracovanim, pridanim moznosti konfiguracie, logovania sprav
     sa program zmenil do sucastneho stvu a poskytuje otvorene a este
     nepouzite moznosti. Ciastocne alebo uplne dokaze nahradit funkciu
     programov (tell,write,who,w,mail(prenos posty),ftp(prenos suborov),talk).
     Okrem toho umoznuje pouzitie tell-u na komunikaciu so specialnymi
     demonmi zabezpecujucimi rozne uzitocne sluzby.
     Viac informacii vid. http://fornax.elf.stuba.sk/~marek/tell/
     Pripadne otazky a navrhy posielajte na adresu marek@fornax.elf.stuba.sk
 
Ak máte nejaké otázky alebo návrhy, pošlite mi ich na adresu marek@terminus.sk

Počet prístupov na túto stránku od 11.8.2000 je 4322 Marek Zelem