Myš Lienka

     Myš a lienka. Čo majú spoločné? Čo je to za nezmysel?

     Je to jednoduché. Stačí tieto slová spojiť dohromady a vznikne myšlienka. Zdá sa to byť jednoduchá myšlienka. Ale niekto ju musel vymyslieť. Možno si poviete: To by dokázalo vymyslieť každé malé decko. Možno. Ak áno, znamená to, že vekom hlúpneme. Sú to práve takéto jednoduché myšlienky, ktoré posúvajú ľudstvo míľovými krokmi dopredu.

     Zdá sa vám to hlúpe?

     Niekedy dávno pred vyše päť tisíc rokmi, v čase keď starí sumeri zapisovali slová tak, že nakreslili vec, ktorú predstavovali, a možno, že ešte oveľa dávnejšie, žil v Egypte jeden človek. Jeho meno sa už nikdy nedozvieme, a ani to ako vyzeral, aký bol. Ale jedno je isté. Mal myšlienku a dokázal ju napísať, aj keď myšlienka sa nakresliť nedá. Ako to dokázal? Detsky jednoducho. Nakreslil myš a lienku. No, v skutočnosti to boli iné zvieratá alebo predmety, lebo ten človek rozprával egyptsky a nie slovensky. V každom prípade však táto detsky jednoduchá myšlienka umožnila ľudom vstúpiť do novej epochy svojej existencie. Pretože dala ľudstvu písmo, v ktorom sa dá zapisať všetko, bez ohľadu na to, či sa jedná o niečo konkrétne, alebo úplne abstraktné. A písmo je pamäť ľudstva, a pamäť je základom poznania.

     Ale nič nie je večné, ani pamäť, ani písmo. Tisícročia plynuli a pamäť ľudstva zabúdala. Až raz úplne zabudla na tie jednoduché obrázky napísané na papyrusoch a vytesaných do kameňa. Naplnili sa najväčšie obavy starých egypťanov, ktorý sa obávali chaosu, ktorý zaveje oázu poriadku, ktorú vytvorili. Ľudia pozerali na obrázky vytesané na múroch monumentálnych stavieb a vôbec im neruzumeli. Oni už totiž nerozkladali myšlienky na myši a lienky, ale na m, y, š, l, i, e, n, k a y. Obrázky však vzbudzovali čoraz väčší záujem. Učené a múdre hlavy sa zo všetkých síl snažili pochopiť ich, pochopiť tú detsky jednoduchú myš-lienku. Našťastie ale v každej dobe žijú medzi nami aj takí, ktorí dokážu pochopiť aj detsky jednoduché veci. A tak sa nám pamäť aspoň čiastočne vrátila.

     Prečo to tu vlastne píšem?

     Chcem tu na tomto mieste vzdať úctu tomu neznámemu človeku, ktorý prvý vymyslel skutočné písmo, ako aj všetkým tým ľuďom, ktorí sa nestránia všetkých tých detsky jednoduchých myšlienok, ale naopak dokážu tak detsky jednoducho a s neuveriteľnou ľahkosťou myslieť. Pre nich nie je nič nemožné. Aj keď sú všetci učení a skúsení o niečom presvedčení, príde niekto, kto nedbá na ich tvrdenia, ale pozrie sa na vec úplne odlišným pohľadom a zrazu je všetko ináč. Čo sa zdalo nemenné je odrazu možné zmeniť, čo sa zdalo nemožné je hneď možné. Všetko to často stojí práve na detsky jednoduchých myšlienkach.

     Chcel by som sem napísať všetky tie jednoduché myšlienky a tých, ktorí ich svojim osobitým myslením vymysleli. Bolo by toho však veľa a navyše ja tie všetky jednoduché myšlienky ani nepoznám. Ale je krásne vedieť, že na tomto svete odjakživa žili ľudia, čo vymýšľali jednoduché myšlienky, ktoré rozšírili naše poznanie. A žijú medzi nami aj dnes.


Počet prístupov na túto stránku od 11.8.2000 je 7268 Marek Zelem